Simona Lučkaničová
Prepletená rieka
Zvláštne. Usmievam sa, a nejako sa mi ani smiať nechce.
Žena, čo zmysel nachadza v nezmyselnom, hlasy v tichu, slova na prazdnom papieri. Hlada nikym nenajdene... Zoznam autorových rubrík: Poetry, Myšlienky, Zo strán môjho života, Zapisky z anglickej kapsy..., Nezaradené
Vedeli ste, že najúspešnejšie vedecké výskumy sú práve tie, kde vedec a pokusná myška sú prevtelení do jedného človeka? Aspoň podľa môjho skromného názoru to je práve tak. Málokto je schopný poučiť sa z cudzích chýb, veď najlepšie sa pláva vo vlastnom pote... Tak potom prečo zbytočne zaťahovať do tohto potiaceho sa procesu aj ostatné nepotrebné ľudské tvory...?
„Žijeme tak rýchlo!“ krátka fráza často používaná v médiách. Ale pravý význam slov, 3 silných krátkych slov, máloktorá myseľ dokáže naozaj objaviť. Každý sa stále niekam ponáhľa, je malicherný, bezcitne prefrčí okolo nešťastných ľudí a dôvodom je stále iba strach. Vedomosť, že aj on je nešťastný. Nechce si to priznať. Pokorne skloniť hlavu a poprosiť o pomoc. Nie vyššiu silu. Iba svoje svedomie. Bojíme sa iba nepoznaného. Práve preto málokto dokáže hľadieť na svoju tvár do zrkadla. Nevie kto je. A to ho zožiera. Ten hnusný pocit zimomriavok na chrbte číha za každým rohom. Sleduje náš pohyb a keď naznačíme len malé zachvenie v rezkom kroku, napadne nás. Drží ako kliešť.